Michal Škombár: Vydanie knihy je častokrát náročnejšie, ako jej napísanie

Michal Škombár sa narodil v roku 1991. Už niekoľko rokov je na dýchacom prístroji, no aj napriek tejto malej prekážke žije naplno. Je spisovateľom na plný úväzok. Rád píše sci-fi príbehy s netradičným koncom. Nebráni sa však ani iným žánrom. Jeho snom je byť jedným z najlepších spisovateľov na Slovensku a chcel by preraziť aj v zahraničí. Všetky jeho príbehy vznikli na základe obrazov, ktoré sa mu mihli v hlave. O jeho spisovateľských a súkromných úspechoch, o živote sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Predstav sa našim čitateľom. Kto je Michal Škombár?

Žijem takmer celý život na Sliači. Je to malebné kúpeľné mesto, ktoré sa stalo predlohou pre moju najnovšiu knihu zo slovenského prostredia. Mám dvoch súrodencov, staršiu sestru a mladšieho brata. Skvelých rodičov, dvoch synovcov a švagra.

Michal Škombár Foto – archív M. Š.

Čo ta priviedlo k písaniu knižiek? Kedy sa u teba prebudil spisovateľský talent?

Môj prvý a zároveň na dlhý čas jediný spisovateľský pokus bol ešte na základnej škole. Mali sme vytvoriť poviedku o doktoroch. Bol to len taký pokus a aj preto skončila nakoniec v koši. K písaniu kníh ma až v dospelosti priviedla jedna kniha čo som čítal. Povedal som si: Vau! Niečo také, chcem dokázať aj ja.

Aké boli tvoje spisovateľské začiatky?

Boli ťažké a zároveň jednoduché, pretože som pred očami uvidel príbeh a jednoducho som ho začal písať. Neriešil som, či ho niekto vydá. Dovtedy som knihy čítal len zriedka, takže som ani netušil ako to má celé vyzerať. Ale nakoniec to nejakým zázrakom vyšlo.

Spisovatelia nielen radi píšu, ale aj čítajú. Akú knihu si rád prečítaš?

Michal Škombár a Milan Lasica. Foto – archív M. Š.

Prečítam si každú, ktorá má chytľavú anotáciu. Niekedy stačí jediná veta a kniha ma má v hrsti. Najradšej mám fantasy príbehy, poprípade horory.

Máš nejaký spisovateľský vzor?

Vzorom mi je každá kniha, čo má na svojom konci nejaké pozitívne posolstvo. To sa dá pekne vložiť aj do hororu, ak je na to autor vnútorne nastavený.

Na čo momentálne pracuješ? Máš nejaké rozpísané knihy?

Momentálne mám prázdniny. Občas je dobré vypnúť mozog. Mám rozpracovaných viacero príbehov. Väčšina je zo slovenského prostredia. Uvidím, či sa potom vrhnem na niektorý z nich, alebo sa pustím do celkom nového, čo nosím v hlave.

Čo všetko obnáša vydanie knihy?

Vydanie knihy je častokrát náročnejšie, ako jej napísanie. Keď nemáte slávne meno, je zázrak, ak si váš rukopis vôbec prečítajú. Po podpísaní zmluvy, text prejde kontrolou, aby bol gramaticky v poriadku. Musí sa vytvoriť obálka, zalomiť text a potom príde na rad tlač.

Kde hľadáš a čerpáš inšpiráciu potrebnú k tvorbe?

Inšpirácia je všadiaľ navôkol. Čerpám ju z hudby, ľudí a Boha. Niekedy mi stačí jediný tón a v hlave mi exploduje gejzír nápadov. Občas počujem nejakú historku a už si ju zapisujem, lebo presne pasuje k mojej postave. A niekedy zasa prichádza inšprirácia, keď sa rozprávam s Bohom. Pre mňa je a vždy bude tým, ktorý vytvoril tie najväčšie a najkrajšie veci. Bude mať v mojich knihách zakaždým svoje miesto.

Čomu sa venuješ vo voľnom čase ak nepíšeš knihy? Navštívil si nejaké mesto, ktoré ti učarovalo?

Rád pozerám filmy a seriály. Dobre si pri tom oddýchnem, ale zároveň rád sledujem štýly, ako k tomu pristupujú tvorcovia. Pre mňa je vždy fascinujúca, prezentácia veľkých režisérskych mien. Navštívil som viac miest, ale zatiaľ mi najviac učarili Bratislava a Praha. Možno hlavne históriou, ktorá z nich vyžaruje.

Aké máš plány, sny a ciele do budúcna?

Moje plány som trocha pozmenil za ten čas, ktorý sa venujem písaniu kníh. Najprv som mal predstavu, vydať aspoň jednu knihu za rok. Lenže potom som si uvedomil, že to chcem robiť inak. Venovať tomu príbehu aspoň dva roky môjho života. Pohrať sa s detailami, rozmýšľať nad príbehom a nebáť sa ho meniť. Mám cestovateľské sny a samozrejme, že aj spisovateľské. Uvidíme, čo sa podarí.

Ako vnímaš bezbariérovosť na Slovensku?

bezbariérovosťou je to už lepšie. Nie je to dokonalé a preto je dôležité na to  upozorňovať. Pripomenúť kompetentným, že pre určitú skupinu ľudí sú schody problém. Ja to mám sťažené aj oproti ľuďom, ktorí sedia na vozíku. Môj stav mi dovoľuje len ležať. Dĺžka môjho vozíka je približne jeden a pol metra, čo je oveľa väčší problém pri manipulácii.

Vydané knihy Michala Škombára. Foto – archív M. Š.

Je niečo, čo by si chcel našim čitateľom odkázať?

Prežívajte naplno prítomnosť. Nesústreďujte sa na to čo bolo, alebo bude. Tento rok som prekonal zápal nervových zakončení a keď človek zažije niečo také, že aj obyčajný dotyk mu spôsobí ohromnú bolesť, ešte viac ho to preberie. Začnete si viac vážiť čas, ktorý je vám daný a všetko naokolo, čo sa vám ponúka. Žite teda prítomnosť. Tú vám nik a nič nevezme. Je vaša. Stačí si ju len zobrať.

Ďakujeme za inšpiratívny rozhovor a prajeme ti veľa energie do života a mnoho úspechov v Boccii.

Viac o Michalovi Škombárovi sa môžete dozvedieť tu: Facebook, Instagram, YouTube

Zdieľať na: